momo

Neviem ako som sa dostala k tomu,že sa bojím budúcnosti. Možno je to tým, že zajtra je pondelok a opäť nastáva kolotoč povinností. Tento rok maturujem (hotelová akadémia) a do konca februára je potrebné podať si prihlášky na VŠ. Nie som typ človeka, ktorý sa niečoho obáva, ale toto ma naozaj premohlo. Pritom som veľmi cieľavedomý, tvrdohlavý, odvážny človiečik - proste 100% baranček. Viem čo chcem dosiahnúť, a preto si idem za svojim cieľom. Akurát, že tá cestička sa ťažšie hľadá. Tak ako som bola niekedy predvedčená, že chcem študovať manažment, tak teraz viem, že chcem ostať v hotelierstve. Takže cestovný ruch v BB by nebol zlý, ale príjmačky ma neobídu, keďže ma od požadovaného priemeru delí 0.02...áno, dve stitiny, alebo lepšie povedané dve dvojky z prváku. No a matika na hotelke nie je bohviečo, takže doučko to istí... Potom by tu bola možnosť študovať personalistiku v Trenčíne, to by tiež nebolo zlé, ale chcem ísť na internát? Problém s adaptáciou by nebol, veď som už pol roka žila v zahraničí...No a s BA to je to isté, aj tam je manžment, ale chcem študovať manažment všeobecne v preplnenom meste? A otázkou by bolo, či by som vôbec dostala internát....tam by som sa dostala bez príjmačiek na priemer, horšie je to s tým, že nie som z gympla ani z obchodnej...to je teda spravodlivosť... Nechcem ísť silou mocou bez príjmačok, ale jedna istá škola by bodla, no nie? No a posledná alternatíva, čo mi zostáva, je Prešov, študovala by som turzimus a hotelierstvo...tam by som sa dostala bez príjmačiek, jedna radosť, ale ja tam nechcem ísť. Že prečo? Nemám z toho dobrý pocit....a ja dám na intuíciu, nikdy ma nesklamala...a učiť sa povinne francúzštinu...to nie, to by som si zanedbala ďalšie jazyky (teraz sa učím nemčinu, angličtinu, španielčinu). No a v čom je celý problém? Veríte v osud? Ja trošku tak áno. Bola som pri veštici, a povedala mi, že na rok preruším štúdium, ktorý bude pre mňa prínosom, začnem pracovať a po roku sa budem ďalej vzdelávať, nakoniec získam titul.Mala by som pracovať vo firme, ktorá v BB ešte nesídli. Mám strach, že sa nikam nedostanem? Skôr je to strach, že niečo spackám a osud sa mi zmení. Áno, to je ten strach!!!Ostať doma by nepripadalo do úvahy, preto by som šla do zahraničia, ale našla by som si niečo? Alebo si niečo nájdem tu? Neverím, že by mi niečo padlo do rúk len tak...no a známosti? Aké známosti??? A čo ak sa tá firma nepresťahuje? Pomaly mi to začína dochádzať, ale aj tak v kútiku duše mám strach z budúcnosti, z toho, že sa nesplnia veštby a nebude zo mňa manažérka...ALE TO NEDOPUSTÍM!!!.....tak,aspoň som sa vykecala a dostala to zo seba von...=)